reklama

2 otázky a odpovede Alberta Einsteina

Ako by vyzeral svetelny lúč ak by sme sa mohli pohybovať rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla? Čo by sa stalo ak by v okamihu zmizlo Slnko? .Tieto otázky a mnohé iné si kládol Albert Einstein ktorého spôsob prieniku do problému bol v tom že najprv formuloval jednoduchú otázku a postupne sa vnáral do problému. Poďme sa treraz pozrieť na odpovede.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (14)

Ako by vyzeral svetelny lúč ak by sme sa mohli pohybovať rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla?

Rýchlosť svetla predstavuje limitnú rýchlosť vo vesmíre a tá je 300 000 km/s . Na ilustráciu svetlo obehne Zem za sekundu približne 7 krát. Ako by vyzeral svetelný lúč ak by sme sa mohli priblížiť tejto rýchlosti? Určite ste už cestovali autom.Ak na dialnici predbiehate auto a idete rýchlosťou o 20 km/h rýchlejšie tak bez nejakých problémov vidíte posádku vedľajšieho auta nakoľko vzhľadom na seba idete iba spomínaných 20 km/h. Ak však potom zastavíte na odpočívadle a to isté auto Vás míňa rýchlosťou 130 km/h veľa o ľuďoch vnútri nezistíte.Podobne je to aj so svetlom.V našich podmienkach ktoré sú neporovnateľne menšie ako rýchlosť svetla vnímame svetelný lúč iba ako okamih.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Teraz si predstavme že rýchlosť svetla by bola iba 130 km/h.My s naším autom by sme išli rýchlosťou 129 km/h. Logicky teda vyplýva že vzhľadom na seba by sme sa pohybovali rýchlosťou 1 km/h a mohli by sme si krásne preštudovať lúč.Ak by sme teraz merali rýchlosť svetla našimi pravítkami a stopkami /v = s/t kde v - rýchlosť , s - dráha, t-čas za kt. teleso túto dráhu prejde/ mali by sme dostať výsledok 1 km/h. Aká je však skutočnosť? V reále nameriame rýchlosť 130 km/h./stále pracujeme v našej predstave že rýchlosť svetla je 130 km/h/. Ako je to možné? Odpoveďou je relativita. Pri rýchlostiach blízkych rýchlosti svetla dochádza totiž k dilatácii času t.j. spomalovaniu času a skracovaniu "hmoty"/skracovanie tyčí,pravítok i nás samotných/. Z toho vyplýva ze naše hodiny tikajú pomalšie /nameriame kratší čas/ a vzdialenosti sa skrátia /kratšiu prejde svetlo rýchlejšie/.
Pozorovateľom mimo nášho auta by sme sa zdali zmrštení a spološtení.Ako by sme však začali brzdiť postupne by sme sa aj s naším autom vracali na pôvodné rozmery.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Záverom treba teda povedať, že nech sa budeme akokoľvek snažiť vždy nameriame rýchlosť svetla 300 000 km/s alebo povedané ináč : Svetlo sa pohybuje rovnakou rýchlosťou vzhľadom na všetky vzťažné sústavy.

Čo by sa stalo ak by v okamihu zmizlo slnko?

Všetci poznáme Slnečnú sústavu.V strede hviezda Slnko a okolo nej obiehajú planéty, ktoré sa pohybujú ako zistil Kepler po eliptických dráhach.

Na otázku sa dá pozerať dvomi spôsobmi - Newtonovským a Einsteinovským. Podľa Newtonovho gravitačného zákona pôsobia na seba dve telesá gravitačnou silou ktorá je priamo úmerná ich hmotnostiam a nepriamo úmerná druhej mocnine ich vzdialenosti. Newton si predstavoval že gravitačná sila je vlastne neviditeľné pôsobenie medzi telesami./Dnes vieme že silové pôsobenie je výmena častíc medzí telesami. Napr. elektron a protón si vymieňajú fotón, kvarky v protóne si vymieňajú gluóny a pri gravitácii sa uvažuje o časticiach menom gravitóny/.Teleso letí, dostane sa do gravitačného poľa iného telesa a zmení dráhu/začne krúžiť okolo,padne na neho,alebo len mierne vybočí.../.V našom prípade je to veľké teleso Slnko a teleso letiace okolo je Zem.Každého napadne že ak vyhodíme z našej úvahy Slnko tak Zem v tom okamihu poletí ďalej v smere dotyčnice k dráhe. Je to podobné ako keď si roztočíte na prste kameň na šnúrke,v momente keď pustíte šnúrku kameň odletí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Táto verzia s okamžitým odletom Zeme sa ale nepozdávala Einsteinovi.Limitná rýchlosť vo vesmíre je rýchlosť svetla.Svetlu trvá cesta k Zemi približne 8 minút čiže aj zmenu môžme zaznamenať najskôr za 8 min.

Ako je to však možné? Odpoveďou je zakrivenie časopriestoru1 a s ním spojená všeobecná teória relativity.
Všeobecná teória relativity spojila hmotu a časopriestor.Podla Einsteina hmotnosť spôsobuje zakrivenie časopriestoru.Čím vačšia hmotnosť tým väčšie zakrivenie.
Ako je vidno na obrázku priestor bez hmotnosti je "rovný".Ak však do neho vložíme naše Slnko dôjde z dôvodu pôsobenia hmotnosti k zakriveniu časopriestoru/viď. pravú časť obrázka/.Ak náhodou okolo letí naša Zem stane sa niečo podobné ako keď hodíte guličku do lieviku.Začne sa krútiť dookola.Gravitácia je teda vlastne zakrivenie časopriestoru spôsobené hmotou.
Ak by sme naše Slnko v okamihu vybrali došlo by ku gravitačnej vlne ako by sa priestor vyrovnával.Rovnako ako keď vyberiete guľu zo stredu napnutej látky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako si teda odpovieme na našu pôvodnú otázku?
To že naše Slnko zmizlo zistíme s oneskorením cca 8.min keď k nám dorazí gravitačná vlna a až vtedy odletíme a naša Slnečná sústava sa rozpadne.

1časopriestor - označuje nami vnímaný 4 rozmerný priestor t.j. 3 priestorové rozmery a čas

Vladimír Karel

Vladimír Karel

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

študent FEI zaujímajúci sa o to ako svet funguje. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáSúkromnéMojimi očami

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu